Keď idem okolo môjho obľúbeného obchodu s látkami, nikdy neobídem krabicu s nápisom „Zvyšky po 50 centov“. Prehrabem sa kúskami látok, občas vytiahnem 40 cm bavlny, inokedy pol metra efektnej látky na šaty, raz sa mi dokonca pošťastilo uchytiť kúsok čistého hodvábu. Ale také šťastie, aké som pocítila naposledy, by ma nezaplavilo, ani keby som vyhrala v lotérii. Medzi kusmi záclon, podšívkovín a látok na slnečníky sa na mňa usmialo 50 centimetrov kašmírovo-vlnenej látky. Bol to len kúsok, bol čierny, ale bol to ON. Nevediac, čo si s takým malým množstvom a farbou, ktorá sa nám nikomu nehodí, počnem, som ho vzala domov.
Chvíľu ležal na poličke a „dozrieval“. A aj dozrel… Povyťahovala som zvyšky vĺn, kúsky farebných bavĺn na oživenie, prikladala, kombinovala, raz pridala zelenú, potom ju stiahla, doplnila sivou… Až vznikla finálna kôpka.
Základ kabátika som vystrihla podľa strihu z Burdy. Vrchný límec som ušila z kvietkovanej bavlny, aby som prebila smutnú čiernu farbu. A z rovnakej bavlny som prižehlila aj srdiečko-aplikáciu na predný diel.
Keďže látky bolo málo, predné diely boli užšie, než bolo treba a celý kabátik bol kratší. Tu prišiel na rad háčik s klbkami. Celý obvod kabátika som obšila jednoduchým predným stehom, za ktorý som potom naháčkovala farebný lem.
Nakoniec som prišila gombíčky, zahla rukávy a ozdobila ich predným stehom. Celý kabátik ma vyšiel asi na 3 eurá, ak zarátam aj elektrinu, ktorú spotreboval stroj 🙂
A môžeme vyraziť na prechádzku.